Naše leto a pokračovanie

Ahojte. Dlho som sem nič nepridala. Jednoducho som nemala … neviem…. potrebu, chuť písať. Tento blog som si založila kvôli akémusi môjmu ventilu z dennodenného kolobehu maminy na materskej. Chcem písať vtedy, keď ma pochytí chuť písať, ale toľko sa toho vôkol nás dialo, že aj keď prišla chuť, nebola (moja) kapacita na to. Písala práve o veciach späté s deťmi (i keď som chcela písaním akosi utiecť od toho nášho stereotypu) a najmä s adopciou. S tým by som chcela i pokračovať, no už nie tak vážne 🙂 Troška srandy, pohody a humoru nikomu a ničomu nezaškodí.

(Tak mám dopísané, troška je tento článok dlhší, no plný fotiek, tak snáď zaujme a prečítate dokonca 🙂 )

Za posledných pár mesiacov sa u nás zopár vecí zmenilo (aj sme stihli byť chorí a tým sme myslím všetci). Ak smiem byť troška sebestredná, začnem mnou. A figu!!! Začnem spomenutím mojej novej, čerstvo nájdenej najlepšej kamarátky. A síce – umývačka riadu. To vám je teda vynález. Normálne mám denne aspoň hodinu (ba aj viac) ušetreného času. Roky som bola zásadne proti tomu, aby sme si ju kúpili. U nás doma sme celé roky umývali riady ručne a žili sme. čo som konc lenivá ešte aj ten riad umyť? Áno. Som 🙂 Ani nie tak lenivá ako už unavená z neustáleho bordelu v kuchyni. Len to tam šupnem a za nejaký čas otvorím a čisté. Po letnej prestávke od kváskovania mám väčšiu chuť piecť. Umývačka umyje bordel 🙂 Je normálne, že žena – mama na materskej/rodičovskej „zhlúpnie“ ? Normálne mám niekedy problém sa vyjadril ako dospelý človek, zabúdam výrazy, slová… Už nech idem nazad do práce medzi dospelých ľudí, lebo budem čoskoro vygumovaná s minimálnou slovnou zásobou 😀

A teraz k naším pokladom. No, sú to síce naše poklady a lásky , no akosi sa z našich ukážkových slušných detí stali divé opice, najmä v obchodoch. človek by sa za nich mohol aj niekedy hanbiť. Nechápem čo sa udialo, no zrazu piskot , vymýšľanie, špekulovanie . Ak nesmú niečo chytiť… jáááj. Prejde mi chuť niečo nakupovať (výnimky sú obchody s košíkmi, kde sedia. To je pre nich stále zážitok, aspoň tam sekajú dobrotu).

Naše letné výletiky. No bola to bieda, ale „keď netečie aspoň kvapká„. Boli sme napr. pozrieť Holíčsky zámok a akurát v priestoroch jeho dvora prebiehali hasičské závody a naši chalani zbožňujú hasičov.

Boli sme aj napríklad pozrieť zvieratká v Bio farme v Stupave, a nie len raz!

Navštívili sme rôzne podujatia v Malackách, krátke výlety do okolitých dedín, miest – na zmrzku 🙂 … no najlepšie je i tak doma, na dvore s kriedami, pieskom, so šmykľavkou a hojdačkami a s našou Edinkou.

Prší ? Nevadí. Tato vyrobil triangel, maľujeme si, čítame, pomáhali mame so zaváraním, lúpaním hrachu…. Frčí u nás hocaké pexeso a mnoho ďalších sránd ako sú obrázky a časopise (detské, nie Eva alebo Čas pre ženy a pod. 🙂 ) . Chlapcom sa úžasne rozmotal jazyk a kecajú a kecajú a kecajú…. niekedy o ničom a niekedy o veľkých veciach 🙂 Stále u nás, resp.u chlapcov frčí ich tajný jazyk. Nazývam ho dvojičková hatlanina 😀

Dali sme sa na zlepšenie kondičky. Našej a i detí. Snažíme sa , ak to počasie a zdravie dovolí, chodiť na dlhé, aspoň hodinové prechádzky. Chlapci si super zvykli a aj po vyše hodinovej prechádzke vreštia, že ešte ešte, keď vidia náš dom 😀 Dali sme sa i na bicyklovanie. Síce sme boli úboho málo krát na „výjazde„, no snáď bude pekné babie leto a ešte tie naše bicykle riadne vyvenčíme. Prechádzky – zbavenie sa kočíka. Práve dnes, utorok, náš dvojičkový kočík zmenil svoje pôsobisko a síce sme ho darovali jednej maminke z Rovinky. Snáď ešte poslúži. To bolo spomienok pri jeho umývaní a príprave na odovzdanie 🙂 ďakujeme našej krstnej V. a krstnému P. ♥

O dom ďalej“ šli i postieľky našich detí. Už nadišiel čas, kedy bolo ozaj treba zmeniť nočné pôsobisko chlapcov a tak sa z nich stali veľkáčí. Malí veľkáči 🙂 Postielky chlapci zbožňujú, pekne v nich ležia, niekedy si v nich cez deň trocha poleňošia. No predsa je im občas v noci smutno a prelezú si k nám do veľkej postele. Nemajú ju ďaleko, keďže stále spia s nami v izbe. Majú detskú izbu, no chcem ich mať ešte stále blízko seba ♥

ZUBY. POSLEDNE MLIEČNE ZUBY, PäŤKY. Kto toto kedy vymyslel. Chlapcom (snáď) začali „vylezať“ posledné mliečne zuby. Najhoršie znášanie predieranie zubov, aké u nás bolo. Neskutočné stavy (ešteže existuje citrón, ten im aspoň na okamih zmenší bolesť). Snáď už tie mrchy uzrú svetlo sveta, lebo to, čo najmä Sebinko predvádza, tá jedovitosť z bolesti. Už to ja nezvládam. Mám pocit, že celkovo už niekedy ich stavy, nálady a emócie nie že nezvládam, no neviem , ako s nimi pracovať a som z toho sklamaná. Zo seba sklamaná, že neviem, ako na nich, čo s nimi ……

Tak snáď toto ubolené obdobie prejde rýchlo a budeme sa môcť opäť a naplno venovať odplienkovaniu (nie , ešte nie sú. Je pre nich sranda, mať mokré nohy než aby popredu povedali, že im treba, vrrr)

ďakujem, že ste vydržali a dočítali dokonca 🙂

Teším sa nabudúce.

L.

298total visits,5visits today

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *