Náš prvý spoločný deň

21.6.2017, streda ráno pol 9. Sme u Katky, „našej“ profi maminy. Chlapci akurát papajú mliečko. Dnes vstali skôr, ako zvyčajne. Asi vedia, že je dnes veľký deň. Po napapaní, prebalení, prezlečení a pobalení vecí, sa Katka a jej rodina s chlapcami lúči. Chlapcov mali doma od 17.5., nemali ani 2 týždne. Krásne sa o nich starali. Chlapci boli prvé detičky Katky ako profi maminy. Chlapcov si usadzujeme do ich autosedačiek, ktoré sme si priniesli v pondelok. Je po 9 hodine a vonku už hicuje, Snáď to chlapci zvládnu, cestu domov cez Bratislavu (cestu zvládli krásne). Domov sme prišli, neviem, okolo pol 11…..

Prvé, čo som pre nich urobila, bolo mliečko V živote sa mi tak netriasli ruky, ako keď som dávkovala Sunar do flašky s vodou 🙂 Ani neviem prečo. Strach, vzrušenie, šťastie, všetko spolu. Moja mama sa mala vrátiť až ďalší deň z kúpelov (v tom čase sme chvíľu bývali u mojej mamky, lebo sme prerábali náš domček), takže som ju nemala hneď po ruke pre rady. Samozrejme Edinka (náš pes, JRT) sa ako prvá zvítala s novými členmi rodiny. Od toho momentu až do dnes je ich veľký ochranca. Ďalší, kto privítal chlapcov bol môj brat. Jeeej, náčelníci sú už doma??? A bolo, bol ich ujo. Prišlo prvé kúpanie doma. Hrozne som sa ich bála chytiť a kúpať. Neviem prečo, mala som jednoducho strach. Samozrejme, že som už predtým držala mnoho, mnoho babeniek, detičiek, aj som ich opatrovala, ale toto bolo iné. Tieto boli konečne moje, nik mi ich nevezme. Konečne nemusím nikomu vrátiť to dieťatko v mojom náručí A dokonca sú dvaja ! Bola som tak vďačná za nich, že som sa bála i obyčajného kúpania, aby som niečo nepokazila…. A prišiel večer a tým hrozný plač. Koho? No Gabkov a môj. Prečo môj ? Hneď vysvetlím. Vtedy som to ešte nevedela, pomaly som nepoznala to slovo, no Gabko trpel kolikami… Hej, hej. A riadnymi, to vám poviem (ako sme s nimi bojovali a vyhrali nad nimi spomeniem v inom príspevku). Od 6 večer plakal a plakal. Ani ja ani Andrej (môj manžel) ani môj brat sme ho nevedeli utíšiť. A ja som plakala s ním  – ja som mu určite urobila zle ten Sunar a je mu teraz zle. On ma určite nemá rád a nechce byť so mnou. On ma nechce. Príde sociálka a vezmú mi ho! To myslím smrteľne vážne. Držala som ho v náručí a plakala. Prišiel brat a pýta sa prečo tak revem. Vravím mu – Lebo strašne plače a zoberú mi ho, lebo ho neviem utíšiť. Všetci sa tomu už teraz  smejeme ale viete si predstaviť, aké pocity mnou v tom momente lomcovali ? Konečne po 7 rokoch mám deti a oni mi ho vezmú … Ja to už potom neprežijem… Brat na mňa doslova vyštekol, či si myslím, že mu tým plačom pomôžem (ešte poznamenal, že ak by sociálka mala brať deti, ktoré stále plačú, brali by ma ako prvú 😀 ) . A div sa svete, ja sa upokojila….Gabko plakal do 9 večera a potom zaspali (chlapci mali 7 týždňov, keď sme si ich vzali domov. Koliky prešli v 4.mesiaci ). Ani raz v živote sme nemali zapnuté monitory dychu. Nebolo treba, tak hlasno dýchali a poznali by sme, že sa niečo deje. Prvú noc sme nespali. Celú noc som ich počúvala, ako dýchajú. Ten pocit, že zrazu tie postieľky nie sú prázdne !!!  To ich chrapkanie bolo úžasné. Dodnes ho počujem. Pri každom pre mňa nepravidelnom dýchaní som vyskočila z postele a kontrolovala bábätka…. V ten deň som jedla raz. Na obed špenátovú polievku. O 24 hodín premýšľam…hmmm čo mi je, okrem toho, že som nevyspatá. Jáááj, ja som hladná 🙂 Mám fotografiu, ako som ráno vyzerala po prebdenej noci a tlačím kočík na našej prvej prechádzke. Pre istotu si ju ponechám len pre seba 😀 ďalší deň dvojičky videl môj tato. Dedo. Ukááááááž 🙂 A poobede prišla babka domov. Hneď utekala do izby a pozerá medzi dverami – kde sú??? Chlapci pekne hajali na našej posteli a nebolo ich dobre vidno. Pekne sa s nimi zvítala a odvtedy je BABA. A samozrejme – Edinka ju celý čas sledovala. Mala naše bábätká pod kontrolou. Každú jednu novú návštevu takto kontrolovala. Spala pri postieľkach celú noc. Ak niektorý plakal, nevedela, čo so sebou, ako by mu pomohla. Ak sa niektorý prebudil a mrnčal, prvá ho počula a utekala do miestnosti, kde bol. Prvý týždeň v novej roly ako mama som schudla 4 kg… Potom som si už zvykla a kg vitajte späť. Noo, aj kamošov ste si so sebou priniesli. Super. „Mám radosť“. Trvalo dlh o, kým som si zvykla na to, že som mama. Že ak niektorý plače, potrebuje mňa a nie niekoho iného…. Ale dali sme to 🙂 Aj Gabkove koliky, aj Sebinkov reflux. Tomu sme museli počas papania robiť aj 4 prestávky – pri 120 ml  mlieka po každých 30 ml. Tak to mliečko hltal, že sa potom dogrcal. Tak odpiť – pauza – grg – pokračovať a tak dokola, kým nespapal všetko. A ten rev pri každej prestávke. Viete, on je strašne hladný a toto si my dovolíme!! Alebo musel akurát v tom momente tlačiť do plienky. Tak a teraz čo. Tlačiť či hltať? Reflux prešiel tiež tak v 4.-5. mesiaci (pre takéto bábätka doporučujem klinové vankúše pod hlavičku, úžasná vec). Gabko s mliečkom problém nemal. On radšej rýchlo zaspal a nechal vyše polovice, tak nechcel to mliečko. A keď prišla prvá mrkvová šťava v 4.mesiaci, no odvtedy si asi povedal kašlať na mlieko, dajte mi normálny šnicel. Tejto múdrosti sa drží dodnes.

566total visits,4visits today

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *